LIPTOV.ORG 
Stredný Liptov pred zatopením Liptovskou Marou

KRONIKA ZATOPENÝCH OBCÍ LIPTOVA

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia museli obyvatelia trinástich liptovských obcí ustúpiť stavbe veľkej vodnej elektrárne. Priehrada na Váhu medzi Vlachmi a Sokolčami vytvorila vodnú nádrž na ploche 27 kilometrov štvorcových. Svoje domovy muselo opustiť 940 rodín, čo bolo v tom čase viac ako 4 tisíc obyvateľov.

Navštívte spolu s nami (aspoň virtuálne) zatopené obce: Paludza, Sokolče, Liptovská Mara, Liptovská Sielnica (pôvodná), Dechtáre, Čemice, Parížovce, Nežitovce, Ráztoky, Sestrč, Zadiel, Vrbie a DemčinySpoznajte históriu a kultúrny odkaz vysídlených obyvateľov zo samotného srdca Liptova.

SOKOLČE

V dobových záznamoch je prvá zmienka o osídlení obce v 13. storočí, pod označením zem (pôda) sokoliarov samotného kráľa v Liptove (terra falconariorum domini ipsius Regis in Lypto). Pri ústí Paludzanky do Váhu, vedľa hlavnej cesty cez Liptov, sa nachádzal drevený zrubový letohrádok Pisárka. Letohrádok využívali počas poľovačiek členovia uhorskej kráľovskej družiny, dvorná šľachta aj kráľovskí úradníci - pisári, ktorí mapovali územie obsadzované uhorskou korunou.

Pôvodní obyvatelia usadení v blízkosti letohrádku našli uplatnenie ako kráľovskí sokoliari. Umenie sokoliarstva bolo v tejto oblasti pomerne rozšírené už od čias Veľkej Moravy. Z tejto chovateľskej a poľovníckej zručnosti bol neskôr odvodený aj názov obce Sokolče. Pravdepodobne išlo o spojenie viacerých usadlostí - dvorov sokoliarov.

Sokolče boli kráľovskou poddanskou obcou, ktorá bola povinnosťami viazaná na Liptovský hrad. Po jeho páde pripadli Sokolče Likavskému panstvu, kde patrili až do zániku feudalizmu. Z roku 1609 pochádza prvé zachované pečatidlo s erbom obce - sú na ňom zobrazené tri kvety vyrastajúce zo srdca. To znamená, že Sokolče získali isté výhradné práva.

Sokolčania boli v minulosti známi aj ako zruční pltníci. Matej Bel označil sokolčianske plte za najlepšie v Uhorsku. Koncom 18. storočia bolo v obci 67 registrovaných pltníkov. Popri drobnej poľnohospodárskej činnosti (roľníctve) bolo pltníctvo dôležitým zdrojom príjmov obyvateľov. V 19. a začiatkom 20. storočia mnohí Sokolčania pracovali aj ako kvalifikovaní murári a tesári na stavbách celej monarchie, najmä v Budapešti.

Sokolčania, rovnako ako obyvatelia celého Liptova, boli od 16. storočia zástancami kresťanskej obrody a myšlienkam reformácie zostali verní aj napriek silnej rekatolizácii v 17. storočí, podporovanej Habsburgskou dynastiou usadenou na uhorskom tróne. Nezlomnosť a odhodlanie obyvateľov stredného Liptova bezpochyby prispeli k neskoršiemu presadeniu náboženskej slobody, podpore vzdelanosti a národného uvedomenia Slovákov. Zo Sokolčí pochádzali viacerí učitelia pôsobiaci aj v iných obciach Liptova.

V roku 1877 si obyvatelia Sokolčí postavili evanjelickú školu (a. v.), do ktorej chodili aj deti z okolitých dedín. Už koncom 19. storočia v Sokolčoch pôsobil agilný divadelný súbor podľa vzoru Belopotockého ochotníkov z Liptovského Mikuláša. V rokoch 1936-38 si na vlastné náklady vybudovali moderný Kultúrny dom M. R. Štefánika, ktorý sa stal centrom kultúrneho a spoločenského diania aj pre širšie okolie.

V polovici tridsiatych rokov postavili Sokolčania dvojtriednu školu s bytmi pre správcu školy a pre učiteľa. Novostavba vytvorila zázemie pre obecnú knižnicu aj pre miestny športový klub Sokol Sokolče, ktorý vznikol v roku 1930. V roku 1934 futbalisti získali titul „Majster Horného Liptova“. Práve v Sokolčoch svoju kariéru začínal aj neskorší hráč Slovana Bratislava a reprezentant Viktor Tegelhof.

Pýchou Sokolčanov bol však v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia najmä hokejový oddiel. V roku 1955 v obci svojpomocne postavili hokejový štadión s prírodným ľadom, vybavený šatňami a elektrickým osvetlením. Oddiel mal dorastenecké aj žiacke družstvá, spočiatku pôsobil v okresnej súťaži, neskôr v krajskej, ktorú aj niekoľkokrát vyhral. Zo Sokolčí pochádzajú aj dve veľké hokejové osobnosti Stan Mikita (vlastným menom Stanislav Guoth) a Ján Starší

Do života rozvíjajúcej sa obce tvrdo zasiahlo rozhodnutie súdobej vlády o výstavbe vodnej elektrárne na liptovskom úseku Váhu. Priehrada zatopila v roku 1975 prakticky celú obec. Symbolicky zostal zo Sokolčí len cintorín, ktorý leží nad výškou hladiny vodnej nádrže. To, čo z chotára obce zostalo, bolo úradne pridelené k obci Vlachy.

Oficiálne sa existencia liptovskej obce Sokolče skončila v roku 1972. Sokolčania a ich potomkovia však naďalej udržujú pamiatku na hrdú históriu obce cez rôzne projekty. Organizujú spoločné stretnutia, skladajú mozaiku obce z dobových fotografií, zaznamenávajú spomienky svojich predkov.

Zaujímavosť: 

Zvon zo zvonice v Sokolčoch je v súčasnosti umiestnený v drevenej zvonici v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.

GALÉRIA OBCE SOKOLČE
Plť na Váhu pri SokolčochSokolčeSokolčeSokolče tabuľa

PALUDZA

Obec Paludza bola jedným z historicky najvzácnejších miest Liptova. Prvý písomný záznam o obci z roku 1246 potvrdzuje znovuzískanie Paludze (Palugia in Lyptov) uhorským kráľom Belom IV. od Mikuláša (Nicolae) z rodu Bubekovcov, a to výmenou za územia v Gemeri. Časti Paludze boli postupne rozdeľované medzi príslušníkov nižšej feudálnej šľachty - zemanov, za ich oddanosť Uhorsku. V roku 1250 získali časť územia Čemickovci a v roku 1269 ďalšiu časť Benickovci.

Liptovský a turčiansky register z roku 1391 uvádza, že z územia pôvodnej Veľkej Paludze boli na základe donačných listín vyčlenené aj Bodice pre Imricha, syna Jakuba z Bodíc (r. 1285) a Palúdzka pre príslušníkov rodiny Paluckovcov (r.1286). Lokalita s názvom Plat, ktorú získali Platyovci sa neskôr stala súčasťou katastra Andíc. Zvyšnú časť Paludze daroval kráľ Karol I. Róbert v roku 1317 synom zemana Marka, zakladateľa rodu Platyovcov.

Pôvodní obyvatelia Paludze sa zaoberali najmä chovom zvierat (pastierstvom), rybárstvom a lovom zveri. S rozvojom feudalizmu sa rozvíjalo obrábanie pôdy a jednoduché spracovanie dreva. So zemianstvom sa poľnohospodársky rozvoj obcí značne urýchlil a rozvíja sa aj kresťanské učenie. Koncom 14. storočia bol v Paludzi postavený kostol zasvätený Svätej Trojici. 

Na konci 16.storočia bolo v Paludzi 7 zemianskych kúrií a 16 domov sedliakov a želiarov. Počas 16. storočia sa z nemeckého prostredia rozšírili na územie Liptova myšlienky náboženskej reformácie, ktoré boli miestnym obyvateľstvom prijaté. V kostole sa konali evanjelické obrady viac ako jedno celé jedno storočie. Po potlačení obrodného hnutia v 17. storočí sa s vlnou protireformácie v Európe prístup evanjelikov k vlastným obradom značne obmedzil.

Na žiadosť paludzanských zemanov postavil v roku 1693 tesársky majster Ján Lang z Hýb so svojimi pomocníkmi drevený artikulárny kostol. 

Zaujímavosť:

Artikulárny kostol z Paludze dnes patrí medzi najväčšie drevené sakrálne stavby v Európe. Pred zatopením obcou vodami elektrárenskej priehrady z čias ČSSR, bol ako jediný objekt z Paludze zachránený prenesením na nové miesto, nachádzajúce sa v historickom území Veľkej Paludze mimo dosahu zatopenia.

GALÉRIA OBCE PALUDZA

LIPTOVSKÁ MARA (zatopená obec)

Pripravujeme ...

GALÉRIA OBCE LIPTOVSKÁ MARA

ČEMICE

Pripravujeme ...

LIPTOVSKÁ SIELNICA (pôvodná zatopená obec)

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci pochádza  z roku 1256 ako kráľovský majetok a súčasť hradného panstva Liptov kráľa Bela IV. na ťažko dostupných končiaroch Chočského pohoria. Starobylosť názvu  súvisí so staroslovienskym "sědlnica",  čo znamená ... čítať ďalej

Poďakovanie
SOKOlče

Pavol Jurkovič, Ladislav Petráš, Vladimír Šmihula, Vladimír Šlauka

Paludza

Mgr. Daniela Fiačanová, Iveta Paulínyová

Čemice, Parížovce, RÁZTOKY

Pavel Sekerák

  • Liptovské múzeum v Ružomberku

  • Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

O stránke

Kronika zatopených obcí Liptova je nezávislým a neziskovým online projektom voľne nadväzujúcim na stránky slobodnej encyklopédie Wikipedia. Projekt publikovaný na stránke LIPTOV.ORG si dáva za cieľ upriamiť pozornosť návštevníkov na kontroverzný osud obcí stredného Liptova v kontexte ich historickej úlohy v procese sebaurčenia slovenského národa. Súčasne nastoľuje stále aktuálnu otázku neuváženej devastácie kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva Liptova.

PODPORUJEME