ZATOPENÉ OBCE STREDNÉHO LIPTOVA
V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia museli obyvatelia trinástich obcí stredného Liptova ustúpiť stavbe veľkej vodnej elektrárne. O jej vybudovaní rozhodla vláda ČSSR v roku 1964 a výstavba trvala desať rokov. Pre potreby elektrárne vznikla na rieke Váh vodná nádrž s objemom tristošesťdesiat miliónov kubických metrov vody. Prehradenie Váhu medzi Vlachmi a Sokolčami vytvorilo vodnú plochu s rozlohou dvadsaťsedem kilometrov štvorcových.
Vodná nádrž zaplavila historicky najvýznamnejšiu a najkultivovanejšiu časť Liptova, rozprestierajúcu sa v údolí Váhu. Voda zaliala úplne alebo z väčšej časti obce: Liptovská Mara, Parížovce, Sokolče, Paludza, Ráztoky, Dechtáre, Liptovská Sielnica (pôvodná), Bobrovník, Čemice, Zádiel, Sestrč, Vŕbie a Demčiny. Svoje domovy muselo opustiť deväťstoštyridsať rodín, čo bolo v tom čase viac ako štyritisíc obyvateľov.
Pod hladinou zmizli nielen kultúrne vyspelé sídla a príbytky ľudí, ale aj tisícročia histórie, vzácne pamiatkové objekty a jedinečné prírodné lokality. Na dne priehradného jazera, nazvaného podľa jednej zo zničených obcí, zostalo aj osemsto hektárov poľnohospodárskej pôdy, zabezpečujúcej obživu a prácu mnohým obyvateľom Liptova.
Archeologické nálezy v lokalite Liptovskej Mary dokazujú, že stredný Liptov bol už v mladej železnej dobe významným miestom v štruktúre osídlenia severného Slovenska a priľahlých oblastí. Na kopci Havránok bolo podľa získaných informácií z výskumov vybudované opevnené drevené hradisko ako strategická obranná jednotka pre okolité sídelné útvary. Rekonštrukcia niektorých dobových objektov na mieste pôvodného hradiska tvorí dnes základ Archeoskanzenu Liptovská Mara - Havránok.
Malá časť novovekej histórie stredného Liptova je zachovaná v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline a vzácny artikulárny kostol z Paludze bol premiestnený do obce Svätý kríž.
Diela významných slovenských maliarov, ktorí svoj život a tvorbu spojili s regiónom Liptova prezentuje vo svojich zbierkach Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Galéria plní nielen funkciu výstavnú, ale aj kultúrno-výchovnú, publikačnú a ochrannú.
